Habarhoi ohirin

GONOKOKKHO

gonokokho

GONOKOKKHO, yak nav mavjudoti ba chashm noayon. SHakli lubiyoro doshta, andozaashon 1,25 – 1,0×0,7 – 0,8 mkm ast. Bakteriyahoi aerob; dar surati ziyod budani namii nisbii havo mesabzand. G. angezandai bemorii suzok, hamchunin uretrit, servitsit, salpingit, proktit, artrit, konyunktivit va faringitho meboshand. G. bazan boisi paydoishi iltihobi halqum va rudai …

Mufassal »

GLUTATION

glutation

GLUTATION, moddae, ki dar ravandi oksidu barqarorshavi dar organizmi odamu hayvonot ishtirok mekunad. G. faoliyati baze gormonhoi tabiatashon safedaviro purzur karda, ba tasiri fermenthoi gunogun taqviyat mebakhshad, baroi oksigenro payvast namudani gemoglobin va onro az shush ba boftaho kashondani khun musoidat menamoyad. G. tripeptid buda, mollekulai on az boqimondai kislotai …

Mufassal »

GONIT

Gonit

GONIT (Gonitis; az yun. gony – zonu), iltihobi bandi zonu. Angezahoi bemori ba javfi band az joyhoi osebyoftai on, hamchunin ba vositai khun va limfa vorid meshavand. Vobasta ba padidahoi bolini (kliniki) G.-i shadid va muzmin, az rui tarzi rashha (ekssudat) boshad, G.-i zardobi, zardobiyu fasodi va fasodiro farq mekunand. …

Mufassal »

GLOMERULONEFRIT

glomerulonefrit

GLOMERULONEFRIT (Glomerulonepheritis; az lot. glomerulus – kalobacha va nefrit), bemorii gurda. Dar mavridi G. kalobachahoi gurda iltihob paydo mekunand. Nig. niz Nefrit.

Mufassal »

GONADAHO

gonadaho

GONADAHO (az yun. gone – tavlidkunanda, gonao – tavlid mekunam), gadudhoi jinsi, uzvhoe, ki dar onho hujayrahoi jinsi hosil meshavand. G. narina – nutfadon, modina – tukhmdon va omekhta – khunso (germafrodit) meshavand. G.-i odam va hayvonoti darajai oli ba khun gormonhoi jinsi (androgenho, estrogenho) judo mekunand. G. yakjoya bo …

Mufassal »