Home / Ilm / KANA

KANA

kanaKANA, yak guruh jonvaroni tortanakshakli bemuhra. Ziyoda az 10 haz. namudi K. malum ast, ki dar hama jo pahn shudaand. K. lunda yo bayzashakl (andozaash az 0,2 mm to 3 sm) meshavad.
K. partovhoi pusidaro mekhurad yo dar jismi hayvonot va rastaniho hayoti tufayli ba sar mebarad; khuni hayvonoti shirkhor va odamro memakad. K-hoi khunmak angezandai bemorihoi odamro pahn mekunand. Mas., K.-hoi iksodi pahnkunandai barangezandai ensefalit, domana, tulyaremiya, tablarzai marseli va g. meboshand. K.-hoi iksodi dar charogohho, buttazor, jangal, dashtu biyobon, kuhho maskunand. Onho bisyor vaqt ba hayvonot va odam chaspida megirand. Baroi az K. khudro muhofizat kardan, libosi ostinash tugmador, sargirak va muza pushidan lozim ast. Agar ba libos repellent poshed, boz behtar ast. Hangomi dar mavzehoi serkana kor kardan, khususan bahor va tobiston, ruze chand marotiba saru badanro az nazar guzaronidan lozim. Hosa ba chinhoi pust etibor boyad dod. K. – i ba badan chaspidaro bo angusht yo pinset ohista junbonda-junbonda megirand. Ehtiyot shudan lozim, ki khartumchai on kanda shuda, dar pust namonad. Dar surati kanda shudani khartumcha onro misle, ki khorro az badan mebarorand, boyad ohista berun kard. Sipas ba joi zakhm yod yo spirt memoland.
Baze namudi K.-hoi argasi angezandai tifi raji va K.-hoi gamazoidi boshad, angezandai rikketsiozi nagzakmonandro pahn mekunand. K.-hoi argasi dar lonai parrandagon, hayvonot, khonahoi pokhsadevor sukunat dorand. Binobar in dar joyhoe, ki ehtimoli mavjud budani chunin K.-ho mavjud ast, khayma zadanu khob raftan joiz nest. Dar surati nihoyat zarur budani iqomat dar chunin joyho, pas qablan doruhoi kanakush poshed (nig. Dezinseksiya).
K.-hoi gamazoidi dar ru khok, zeri bargho, lonai khoyandagon, murgkhonaho zindagi mekunand. K. – hoi lonai mushu kallamushhoro bo rohi deratizatsiya mahv mesozand. K.-i murgon bo akarasidho nobud karda meshavand.
Hangomi ba pust rasidani baze K-ho dermatit va dar asnoi ba pardai luobii rohhoi boloii nafas roh yoftani onho nazla paydo meshavad. Bazei K.-ho dar dokhili pusti odamon zindagi mekunand. Mas., K.-i gar bemorii khorishak, K.-i gadud bemorii demodikoz va g.-ro ba vujud meorand.
Gizoe, ki bo K.-ho va sargini onho oluda shudaast, boisi bemorihoi medayu ruda va allergiya megardad. Baroi muhofizat az K.-i khorishak rioyai qoidahoi behdosht va aloqa nakardan ba bemor zarur ast. Hangomi istifodai moddahoi khimiyavii kanakush qoidahoi bekhatariro boyad rioya kard (istifodai respirator, aynaki muhofiz, dastpushak, libosi korii makhsus va g.).

Инчунин кобед

afandi

LATIFAHO

TUYONA OYAD… SHakhse ba dustash uzr ovard:j – Bubakhsh, man ba tuyat rafta nametavonam. Vay …