Habarhoi ohirin

HOLATHOE, KI RUZARO FOSID NAMESOZAND

Bo faromushi khurdan yo nushidan* ; Furu burdani porai khurok, ki dar bayni dandonho monda bud va andozaash az nakhud khurdtar boshad; Obi dahonro Furu burdan: Obi dahonro pas az mazmaza FurU burdan: FurU burdani chang yo dude, ki nokhost ba dahon yo bini rasad; Daromadani ob dar gush; Ihtilom; …

Mufassal »

QOIDAH0I BA HOJATHONA RAFTAN

Ba tualet (hojatkhona) raftan junin qoidaho dorand: Libos boyad ba farsh narasad va najosat ba libos posh nakhurad: Pesh az daromadan ba hojatkhona meguem: «YO Hudo! Man az chirku fasod ba tu panoh metalabam!»: Bo poi chap medaroem: Nishasta hojat meshikanem: Badi qazoi hojat makhrajhoro (kunro) bo qogazi tashnob toza …

Mufassal »

POKII AHLOQ

Pokii akhlok, pokii dil, his va tinatro dar bar megirad. Pokii akhloq az 2 qism iborat ast: a) Pokii qalb: Jamiyate, ki asosi onro shakhsoni fitratan va akhloqan pok tashkil mekunand, khushbakht va bobarakat ast. Baroi on ki jamiyati mo khushbakht gardad, mo vazifadorem, ki az mankardahoi Hudo: khudparasti, bodaparasti, …

Mufassal »

ALOQAI POKIZAGI VA IBODAT

Dini Islom insonro bo Alloh taolo nazdik namuda munosibati uro ba odamon ba tartibu nizom medarorad. Az hamin sabab dini Islom ba MO dastur medihad, ki hamesha pokizavu toza boshem. SHarti baze az ibodot pokizashavii peshaky, yane tahorati akbar (gusl) va tahorati kuchak (vuzu) meboshad. Hangomi ibodat MO bo Hudo …

Mufassal »

Paygambar (s) BA TOZAGI DIQQATI JIDDI MEDOD

Paygambar (s) ba tozagy diqqati jiddi medod. Har vaqt pesh va bad az khurokkhuri dastoni khudro meshust. Bad az khob dastoni noshusta namekhurd va namenushid. Vaqte, ki Paygambari Hudo (s) baroi namozi khuftan yo namozi bomdod az khob mekhest, pesh az hama bo misvok dandonhoi muboraki khudro meshust. Hatto pesh az …

Mufassal »